Až 80 percent starnutia pokožky je spôsobené slnkom.
Slnečné svetlo pomáha k psychickej pohode a jeho ultrafialová časť je potrebná na tvorbu vitamínu D. Zároveň však môže na koži vyvolať množstvo nežiaducich reakcií a akútne môže spôsobiť solárnu dermatitídu - popálenie, ktoré sa prejaví začervenaním a pálením pokožky, v závažnejších prípadoch sa vytvoria pľuzgiere a opuch. Dlhodobé pôsobenie UV žiarenia môže zase vyvolať chronické zmeny, napríklad starnutie pokožky, pri ktorom dochádza k jej rohovateniu a nepravidelnostiam pigmentácie, vzniku suchej kože, vrások a rôznych nezhubných, niekedy však bohužiaľ aj zhubných novotvarov.
Slnečné žiarenie obsahuje niekoľko zložiek, ktoré majú rôzny biologický účinok. Lúče, ktoré prenikajú do atmosféry, obsahujú ultrafialové žiarenie (UV, viditeľné svetlo) a infračervené lúče (spôsobujú hlavne teplo). Z hľadiska biologickej účinnosti má najväčší význam UV zložka slnečného žiarenia, ktorá sa delí na UVA a UVB žiarenie: UVA žiarenie preniká do hlbších vrstiev kože, kým UVB žiarenie zasahuje povrchové vrstvy. Treba sa chrániť pred UVA aj UVB žiarením. Prirodzené obranné mechanizmy kože na UV žiarenie zahŕňajú niekoľko reakcií, vrátane tvorby melanínovej (hnedej) pigmentácie. Keď je pokožka vystavená slnečnému žiareniu, začne sa tvoriť hormón, ktorý podporuje tvorbu tmavého kožného pigmentu melanínu v bunkách melanocytoch. Melanín absorbuje UV žiarenie a chráni jadrá buniek pred poškodením DNA. Opálenie pokožky pôsobením slnka je teda vlastne reakciou, organizmu na pôsobenie UV žiarenia. Nadmernou miestnou aktivitou melanocytov môžu vznikať rôzne pigmentové škvrny - napríklad pehy, kávové škvrny, lentigá (drobné hnedé škvrny na koži) či melanocytové materské znamienka.
Okrem prirodzeného starnutia pokožky má výrazný podiel na tomto procese aj slnečné žiarenie. Naša pleť prechádza postupnými zmenami, jej bunky sa delia pomalšie a stredne hlboká vrstva pleti sa začína stenčovať.
Zmenšujú sa tukové bunky pod dermis a znižuje sa vlastná regenerácia pleti. Keď sa k tomu v ďalšej fáze pridá strata elasticity, výsledkom je ochabnutý vzhľad s vráskami a ryhami na tvári. Slnečné lúče ďalej poškodzujú kolagénové vlákna, t.j. hlavnú bielkovinu, ktorá dodáva pleti štruktúru. A aby toho nebolo málo, slnečné žiarenie poškodzuje tiež elastín, čo je ďalšia bielkovina, ktorá pomáha udržať tkanivo pod pokožkou silné a pružné. Ľudské telo následne ako reakciu na poškodenie elastínu slnkom produkuje navyše enzýmy matealoproteinázy, ktoré ešte viac rozkladajú kolagén. Výsledkom tohto procesu je obtiažne reparovateľná narušená štruktúra kolagénových vlákien a vznik tzv. solárnych jaziev.
www.nanacare.sk
